Milostný chaos I.časť

                  1.    Kapitola

 Keďže som odmietla ráno vstať,mamina na mňa vyliala kýbeľ s vodou a aj to som do školy prišla s mokrými vlasmi.Samozrejme som neušla trpkým poznámkam našeho najmilšieho (samozrejme hovorím ironicky) spolužiaka Ethana.Ach jaj.

Tak strašne som túžila zaľahnúť do postele a ostať tam dlhšie.Bolo to koncom zimy keď som sa teperila do školy v džínsoch a bunde ktorá bola taká nafúknutá že som sa v nej mohla sotva pohnúť.Piešťany...ach už som si na ne zvykla.Ale v živote tu nebola taká zima ako tento rok.Snežilo v pravidelných intervaloch a už toľkokrát som zapadla do snehu že po incidente, keď sa mi zasekla noha v snehu a musela som obetovať topánku som to prestala počítať.Doma som nestíhala nakŕmiť náš zverinec,ktorý je mi prednejší ako škola takže som navyše aj meškala.Najlepšie z celej triedy som si rozumela s Rileym.Bol to taký nízky chlapček,človek by ho typol tak skôr na deväť ako na dvanásť.Bol taký triedny šašo a vždy ma zo všetkého dostal.Radi sme si zo seba len tak uťahovali.Ale akonáhle urazil jedného z nás niekto cudzí tak sme priam išli vyletieť z kože.A keď mal narážky na môj dnešný vzhľad á la ,, práve som vyliezla z kazajky ´´ Ethan, vyskočil po ňom a ten našťastie ešte dlho držal klapačku.Takže dnešok išiel celkom v poriadku.Akurát sa po mne stále pozeral Nathan.Bol to naozaj čudný chlapec.No doteraz som mu ani nevenovala nejakú pozornosť.Ale aj tak sa všetko posledné mesiace zmenilo.Už nič nie je ako predtým.Začínam sa meniť na šialenú pubertiačku posadnutú chalanmi.Veď mám dvanásť,už bolo aj na čase! Pupákov mám neúrekom tak by som z toho mohla mať ešte aj nejaký ten psychicky vyspelejší úžitok dospelosti,no nie? Ako inteligentne rozprávam,však?To je dôkaz že dospievam.Áno,teraz je mi už všetko jasné.Jednoducho som si začala namýšlať že čisto teoreticky by som sa mu MOŽNO...len MOŽNO mohla aspoň trocha páčiť.Jednoducho som vedľa keď sa na mňa niekto - chalan - teraz pozerá.Zo svojim vzhľadom vôbec nie som spokojná.Mama hovorí že to je vekom,že sa len zbytočne moc pozorujem.A že začínam byť posadnutá chalanmi.Ja si to nemyslím.Mám hnedé vlasy a hnedé oči.Absolútne tuctový vzhľad.Jediné v čom vynikám je štýl obliekania a meno.Ale doteraz som sa o to nejako nestarala.To som vtedy nemala tušenia ako sa to všetko zmení...                                         *** 

Koncom augusta som sa registrovala na pokec.Už tam chodím vyše pol roka.Z nudy som si  pozerala kto ma má v priateľoch a uvidela som neznámy nick.Tak som sa teda pokúšala zistiť kto to je,lebo na poštu ani na RP mi dva dni neodpisoval. Tajný zdroj ( Piedro – no teraz už to nie je tajný zdroj keď som vám to prezradila ) mi zdelil že je to Nathan.Vošli do mňa naozaj pochybnosti.Z toho chalana šla naozaj hrôza.No niečo ma na ňom svojim spôsobom priťahovalo.Možno tajomnosť a originalita.Tak som ho tiež hodila do priateľov.S priateľom som sa práve nedávno rozišla.Som možno naivná,že tým som odblokovala aj všetky informácie,ale nič som proti tomu,aby o mne vedel niektoré veci nemala.Čiže to bolo v poriadku,nie? Naraz mi zablikali priatelia. Prihlásil sa.Odpísal mi. Nadšene som sa jeho RP otvárala a odpisovala mu.Ktovie ako dlho by mi to vydržalo,keby ma niekto z môjho snenia neprebudí.

,,Gardenia ! Vypni ten počítač a bež sa už konečne nachystať do školy ! ´´

,, Mhm.... ´´

,, Ty ma ignoruješ ?! ´´

,, Mhm....teda...vlastne nie...mami...prepáč...som mimo.Už to vypínam.Dobrú.´´

,, No...pekne si nachystaj veci,bež sa umyť a zaľahni spať,aby si mi nezávislačila.´´

,,Dobre.Tak zajtra ráno.Ľúbim ťa mami.´´

 Zavrela dvere.Viete,maminy majú tú krásnu ale podlú vlastnosť...MOC nad svojimi deťmi.Ale do osemnástky do ešte nejako prežijem.A potom bude ona odkázaná na mňa...ho ho ho to si vychutnám zase ja.Každý mi povie,ako sa mu podarí.Ja mám totiž dvojmeno.Gardenia Kassidy Poulowá.Najčastejšie mi však hovoria Gardy.Rodičom mierne prepínalo keď mi dávali meno.Ale stále som na tom lepšie.Sestra sa volá Olympia Athene Aphrodite Poulowá.Otec je dejepisár,čiže tým sa to vysvetľuje.A mamina má záhradkárstvo.Tým sa vysvetľuje pôvod môjho mena. Ubehol už asi týždeň odkedy som si začala bližšie písať s Nathanom.Dneska sme prekonali náš rekord.Chatovali sme vyše tri hodiny.Prihlásila sa aj jedna z mojich najlepších kamarátiek Charlotta.Poznáme sa myslím od troch rokov a od troch rokov sme ja,Charlotte a moja tretia naj kamarátka Lilly nerozdeliteľné kamarátky na život a na smrť.V triede sme štyri dievčatá a desiati chalani.Čiže možno nás zblížilo aj to,že je nás tak málo a spolu sme proste silnejšie.Charlotte sa už dlhšiu dobu zaujíma o Nathana.Napísala som jej.No posledných desať minút splietala piate cez deviate a deviate cez jedenáste a cez dvanáste to vzala krížom...Proste vôbec nevnímala. Povedala mi len toľko,že si píše s Nathanom.Bola neskutočne žiarlivá. Čiže keď som zistila o čo ide hneď mi bolo jasné,aké ťažké bolo pre ňu mi to povedať.Naraz mi prišla RP.Otvorila som si ju.Prestala som dýchať.Naozaj som to ťažko rozdýchavala.A viem aké to muselo byť pre Charlottu.

,,Gardy...počuj...nechcela by si so mnou chodiť?´´

Nevedela som čo povedať.Nepripadá to trošku úbohé žiadať dievča o vzťah cez internet?Hm,ale vlastne čo môžem hovoriť ja.Nemala by som odvahu niekoho sa to spýtať hoci cez internet.Ale neskôr som mu privolila.A urobila som dobre.Môj život sa úplne zmenil.Charlotte sa z toho preniesla a ja som strávila nádherný Valentín,na ktorý sme sa vlastne dali s Nathanom do kopy. Charlotte skončila osudovo s Railym,mojim najlepším priateľom a Lilly si začala s Piedrom. A stala sa z nás nerozdeliteľná šestica. Ale nie na dlho. Lilly ani Charlotte to dlho nevydržalo s chlapcami. A však,ja som urobila veľmi dobrý krok.S Nathanom som už skoro rok. Nádherne prežitý úžasný čas. Ale toto čo som rozpovedala bolo už dávno. Teraz sa skúsme presunúť do roku kedy sa začalo odohrávať čosi naozaj zaujímavé. A tam,kde príbeh skutočne začína.

 O 10 mesiacov neskôr. 

,,Gardenia,čo sa vlastne pokazilo?´´

,,Keď ja ani neviem...ja ho nejako prestávam ľúbiť.Viem,že by dal za mňa všetko,aj ruku do ohňa,viem aj to,že ma skutočne miluje.Ale akosi z jeho očí vypršalo to,čo ma tak priťahovalo.Vôbec nie sme moc v kontakte Charlotte,Nathan sa na mňa úplne vykašľal.

,,Myslíš,že má inú?´´

,,Ja vôbec neviem...´´

To už som sa ale od zúfalosti naozaj rozplakala.

,, Prepáč,Charlie ale chcem byť sama...´´

,, Dobre,ale potom mi zavolaj či si v poriadku.´´

,,Neboj sa...´´

Zavrela som za mojou úžasne negatívne naladenou kamarátkou.Nemôže vedieť ako sa cítim.Za pár dní sú Vianoce,darčeky mám kúpené,nemá ma čo trápiť.Skúšky mám za sebou.Lenže Nathan ma trápi.Prestáva ma ľúbiť,alebo čo? Nerozumiem chalanom.Vôbec im nerozumiem.Po dlhom úsilí sa mi podarilo si s ním dohovoriť rande (na ktoré som sa mimochodom už ani tak veľmi netešila ako kedysi...).V telefóne znel jeho hlas inak.Tak zvlášnte.Previnilo.Jednoducho sa mi na ňom v poslednom čase čosi nezdalo.            

U Nathana  - 16:47   

,, Hej,tá Gardy,čo o nej stále básniš,Nathan,je naozaj taká v pohode? ´´

,, Áno, počuj,sestrička,veď ju vídavaš v škole.Chodí so mnou do triedy.´´

,, To je tá bruneta,čo s kamoškami chodí po škole a každého ohovára? ´´

,, Gardy? Tá nikoho nikdy neohovára ! ´´

,, No...hm.Ja ti neviem bráško,nemám z nej dobrý pocit.´´

,, Nechápem ťa,Timea. ´´

,, Hm,rob ako myslíš.Je to tvoja vec.´´ 

Uch och.Už to nejako dotiahnem do zimných prázdnin hádam.Už je to tu na nevydržanie v tej škole.Je utorok.Už to do piatku zvládnem.Akurát mám namierené na hodinu evanjelického náboženstva kam chodím teraz vlastne prvý rok.Sedeli tam ľudia,ktorých vôbec nepoznám,ale sedel tam aj Nathan.Usmial sa na mňa a zamával mi,keď som vošla do triedy.,, Toto je moja sestra,Timea. ´´ ukázal na milé dievča,ktoré sedelo vedľa neho.Vôbec sa nepodobali.Nathan mal svetlé vlasy a modré očká.Ona mala tmavohnedé vlasy a hlboké hnedé oči.Ach ako som jej ja len závidela.Od vždycky mala krásne vlasy a nosila rôzne účesy,páčila sa všetkým chalanom.A očká mala neskutočne hlboké.Bola strašne pekná.Bola síce o dva roky staršia,ale postavu mala rovnakú ako ja.Vypadala milo.

,, Ahoj.´´ pozdravila ma.

,, Čau. ´´ odzravila som.

A to som ešte netušila,že je to začiatok jedného obrovského priateľstva.Celú hodinu sme sa bavili a smiali sa.Učiteľku sme si ani nevšímali.Jej monotónne mrmlanie nás nezaujímalo.Dokonca som úplne zabudla na Nathana.S Timeou sme si vymenili aj nicky na pokeci a hneď poobede ma od nej čakal aj komentárik ako ma neskutočne ľúbi.Aj babám Charlotte a Lilly bola sympatická.

,, Mal si pravdu,bratček.Je fakt skvelá.´´ usmiala sa na Nathana Timea.

,, Vravel som ti.Nechápem,ako si ju mohla tak surovo odsudzovať a to si ju ani nepoznala.´´ krútil hlavou Nathan.

,, Ani ja nechápem. ´´ usmiala sa Timea.

,, Hej,vy dvaja.Ja som tu!´´ skríkla som. A všetci traja sme sa naraz zborovo rozosmiali.No vzápätí sme radšej stíchli.Celá trieda včetne učiteľky sa totiž na nás vražedne pozerala.                         

Konečne je tu piatok.A tento týždeň bol skvelý.S Nathanom som sa skoro vôbec nebavila ale Timea ma zo všetkého dostala a navyše som s ním mala dohovorené rande.S Timmy som sa rozlúčila s tým,že cez zimné prázky určite zbehneme von.Zvonilo.Celá trieda sa tlačila po výdatnom obede ( zase irónia...ach jaj) von dverami.Všetci sa sácali a veľa ľudí schytalo aj modriny.A všetci sa razom rozbehli domov akonáhle boli ,, voľní ´´ . Bola som jedna z tých,ktorým sa ušli modriny.Spokojne som odišla domov.Za pár dní budú Vianoce.Wow.Presne za tri dni.Veľmi sa teším.Hlavne na Nathana.A na prázdniny.Čas na lietanie po vonku v snehu s Timmy,Nathanom,Lilly a Charlotte.Som rada,že ich mám.                                       

,, NIE ! Mami NIE! NIE! NIE! A ešte raz NIE ! Ja nikam nejdem. NIKAM ! ´´

,, Ale no tak,Gardy ! Okamžite prestaň.Rodina je vždy na prvom mieste.Je dôležitejšia ako nejaký... ´´

,, Povedala som, že nikam nejdem ! ´´,

, Ale.... ´´

To už sa však mamina odpovede nedočkala.Zabuchla som dvere,ľahla si na svoju posteľ a rozplakala sa.Ktovie ako dlho som vlastne plakala.Už som to ani nevnímala.Mala som Štedrý deň stráviť u Nathana,lenže moji skvelí rodičia,no skôr rodič,si zmysleli,že musíme ísť doobeda navštíviť babku.A kedy sa teda stretnem s Nathanom? Najbližšie budúci rok.O pätnásť dní minimálne.Keď si vzpomeniem,že za takú dobu sme toho mohli prežiť toľko.Príde mi to neskutočne ľúto a mám ďalšie hlasné záchvaty plaču.Teraz čo? Nuž,vezmem do ruky mobil,vytočím Nathanove číslo a pravdepodobne ma pošle k vode.Bola som už vopred vyplakaná čiže následky nebudú až také zlé.Teda aspoň dúfam.Naposledy som si teda vzlykla,vyfúkala si nos a zavolala mu.,, Túúút ´´ a už to pípa.Teraz mi to zdvihne a bude medzi nami koniec.Cítim to.Rodinná intuícia.

,, Ahoj miláčik.Čo sa deje?´´

,, Nat,veľmi ma to mrzí,ale zajtra sa nemôžme stretnúť.´´

Dlhé ticho,len si odfúkol do telefónu.Zdá sa mi to,alebo je naopak vlastne rád,že sa nestretneme?

,, To nevadí.Ani sa nebudem radšej pýtať prečo.Určite kvôli rodičom,však? Ani ich presviedčať už nebudem.Neboj,verím ti.Milujem ťa. ´´

,, Mhm...Aj ja teba.´´

V duchu mi výrilo kopec myšlienok.Neklamem mu snáď,no nie? Milujem ho.Je to pravda.Ach bože! Klamem sama seba.Lenže ja ho naozaj milujem.Prežila som s ním toľko,že by bolo divné ho nemilovať. Milujem ťa...Taká obyčajná veta,ktorú spomenie denne milióny ľudí.A toľko znamená.A také obrovské pocity vie vyvolať v dvoch zaľúbených.Kto vie,koľkokrát ešte budem počuť túto vetu.Budem ju vôbec ešte niekedy počuť,alebo vyslovovať? Musím si ju vážiť,kým ju mám.Prečo je na mňa len mama taká.Prečo mi toto robí? To ju vôbec nezaujíma budúcnosť jej dcéry? Znova som sa horlivo rozplakala.Lenže ja moju mamu poznám.A ako som si aj myslela,nedalo jej to a o chvíľu sa otvorili dvere.

,, Gardenia,ja som nechcela.Keď...´´

,, To je v poriadku mami.Prosím,aspoň ma nechaj potichu sa s tým zmieriť.Teda potichu to určite nebude ale...´´

,,Neprerušuj ma,mladá dáma! Teraz hovorím ja.Slušné správanie ti nič nehovorí? ´´

,, Prepáč. ´´

,, V poriadku.Chcela som ti len povedať,že môžeš teda ísť keď ti na ňom tak záleží.Ale hneď pozajtra pôjdeš pozrieť babičku a ospravedlníš sa jej,že si nemohla prísť,lebo si musela ísť do kostola. ´´

,, Uíííííííííííííííííííííííííííí ! ´´

Tento zvuk znie hlučne,už keď je napísaný.Ale to ste ma nepočuli keď som to zvrieskla na celé Piešťany.Myslím že to počuli snáď všetci.Dúfam,že nikoho neodhodilo.Lebo mama si okamžite zakryla uši a upaľovala s úsmevom s mojej izby.A nechala ma tam výskať a výskať.Snáď sa asi spoliehala na to,že čoskoro mi zlyhajú hlasivky.To sa teda sakramentsky mýlila. S radosťou som schytila mobil.Ale v tom ma niečo napadlo.Prekvapím ho! No jasné.Bude ráno v kostole.Tak prídem za ním.Určite tam bude,spomínal to.Mali sme si tam dať rande.Ten bude prekvapený ! Uííí...mám ja ale skvelé nápady ! A mobil som pekne v kľude odložila na posteľ.Teším sa na to...juhú!