Nie je ešte ani pol jedenástej a my sme už všetko zjedli aj vypili.O chvíľočku pre mňa prídu Lilly,Timea a Henry z jeho partiou.To som teda zvedavá,kam ma zatiahnu.Najviac sa teším na Marcusa.Inak by som asi ani nešla.Vôbec sa mi nechcelo.Vonku je strašná zima a nerobí mi dobre,keď všade okolo mňa vybuchujú veci.Mám z toho vždy taký zlý pocit.Už počujem zvonček.Sú tu.

Pripravovala som sa na to,ako skočím Marcusovi do náruče,chytím sa ho a už nikdy sa ho nepustím.Ale keď som zošla z druhého poschodia,pred bránkou stáli všetci s Henryho bandy,Thomas,Lail aj John.Stála tam Timea aj Lilly.Marcusa však nikde.

Tvár mi zalial rumenec.Normálne som sa cítila ako malá škôlkárka,ktorej namiesto bárbiny víly kúpili bárbinu baletku...Stratila som náladu.Lenže keď som videla Lillyin nadšený pohľad,pretože sme spolu dlho nikde neboli,znova som sa usmiala,každého som objala a mohli sme vyraziť.Cestou do mesta okolo nás prešlo veľa zamilovaných párikov,na ktoré som žiarlivo a vražedne pozerala.Išli sme si sadnúť do baru.

Celý večer som uvažovala,kde asi je Marcus.Nakoniec som to nevydržala a opýtala sa Henryho.

,, Kde je vlastne Marcus? ´´

,, On ti to nepovedal? Prepáč,ale keď ti to nepovedal sám,asi o tom s tebou nechcel hovoriť...´´

Srdce sa mi rozbúchalo.Čo ak je to taký prípad ako Nathan? Čo ak ma aj on berie len ako hračku? Prečo som bola taká blbá a skočila bez uvažovania do ďalšieho  vzťahu? Veď som vlastne Marcusa ani tak nepoznala.Som hlúpa,hlúpa,hlúpa! Rozčuľovala som sa na seba pekne dlho.Lenže nedalo mi to a pokračovala som po chvíli v rozhovore.

,, Henry,ak ma máš rád,prosím ťa,povedz mi čo  sa  deje.Marcus možno len zabudol.´´

,, Tak dobre...´´

Naklonila sa nad nami čašníčka,Henry si usrkol s kofoly a pokračoval.

,, Vieš,skoro sa z toho zosypal.Zo začiatku myslel,že to nič nie je.Odmietal navštevovať doktora.Jednoducho Gardy,neviem či ti to povedať,mohla by si byť z toho veľmi nešťastná, a ja nerád vidím dievčatá nešťastné.´´

,, PENGUIN ! Nenapínaj ma a hovor! ´´

Začala som sa báť.Čo má to,že neprišiel spoločné s doktormi?

,, Takže na rovinu.Marcus má leukémiu.Neprišiel,pretože je na dialýze.´´

Začala som sa triasť.Zaslzili sa mi oči.Stekali mi po tvári slzy.

,, Gardy,dýchaj! GARDENIA! Si v poriadku? ´´

Pár sekúnd som nedýchala.Po pol minúte som zhlboka vydýchla a prudko som vstala zo stoličky.Nechcela som pokaziť celý večer priateľom,tak som povedala,že idem iba na vécko.

Tam som sa opláchla studenou vodou.Nahlas som sa rozplakala.Prečo z miliónov ľudí na svete práve ON? Taký úžasný chlapec.Ani sa nedivím,že mi to nezvládol povedať.Chudáčik.Nie,nesmiem ho ľutovať.Poznám ľudí,čo v pohode s leukémiou žijú.Nemusí zomrieť.Nemusí to tak byť.Ja ho milujem.A stoj čo stoj sa mu budem snažiť pomôcť.A nebudem sa tu ľutovať a zbytočne tu revať.To mu nepomôže.

Vyšla som s vécka a sadla si naspäť k stolu.Henry sa na mňa ospravedlňujúco pozrel.

,, To je v poriadku.Za nič nemôžeš.Ja som chcela aby si mi to povedal.´´

Bola som veľmi zúfala.Za pár minút je tu nový rok.Privítali sme ho tak,ako sa patrí.Okolo pol druhej v noci som prestala vnímať.Zobudila som sa až ráno.Bola som v takom stave,že ma ani vlastná rodina nespoznala.

A zistila som,že ani ja nepoznám ich.Pretože som sa zobudila u Lilly.Spala som v jej posteli a ona oproti mne na gauči.Zobudila ma jej mama.

,, Takmer 13-ročné dievčatá,a takto vonku vyvádzať.´´

Prekvapene som sa na Lilly pozrela.

,, Včera ti nebolo dobre.Na chodníku pred domom si zamdlela.Odniesli sme ťa ku mne domov.´´

,, Ďakujem.Aj vám,pani Collinsová.´´

,, Nemáš za čo,Gardéniuš.Veď vieš,že u nás si vždy vítaná.Dievčatá,ale raňajky máte už na stole.´´

Potom som zavolala mamine.Rovno som jej oznámila,že u Lilly ostanem ešte do zajtra.Posledné,čo som chcela,je rozprávať sa s mamou o tom,že môj nový priateľ má leukémiu.Nie,nie ona by mi neverila a ešte by som schytala polhodinovú prednášku o tom,aké nepekné je robiť si žarty z tejto choroby.A veď prečo to hovoriť mamine? Načo tu mám môjho miláčika Lilly?

Už ako malé sme v škôlke každého komandovali.A každému rozdeľovali úlohy na pieskovisku.Každý sa nás bál.Do dnes to tak zostalo,hehe.

,, Čo si taká smutná,Gardy?´´ spýtavo sa na mňa pozrela Lilly.

,, Marcus...´´

,, To je kto? Preboha,ty ich striedaš ako ponožky.Veď len nedávno si sa rozišla s Nathanom.´´

,, A ani s tým som sa oficiálne vlastne nerozišla,hehe.´´

,, Gardy,ale stále nechápem,čo s tým Markom,či ako sa volá.´´

,, Marcus.Trafila si,je to môj nový priateľ a má leukémiu.´´

Lilly neodpovedala.Len sa ku mne prihrnula a objala ma.

,, To bude v poriadku.´´

Rozplakala som sa a oprela si hlavu o jej rameno.Všetko som jej vyrozprávala.Vedela som,že ona ma chápe.Keď som sa ako tak ukľudnila,spýtala som sa jej,ako sa darí jej v milostných vzťahoch.

,, Gardy,som rada,že sa pýtaš.Poviem ti niečo úžasné! Včera v meste,sme odpočítavali a stále sa na mňa pozeral jeden chlapec.Strašne krásny.Síce sme sa na seba len pozerali a bol o niečo starší,typujem ho tak na šestnásť,pätnásť,strašne som sa do neho zamilovala!´´

Lilly som už dlho nevidela takú šťastnú.Priala som jej to.Veď ona pre mňa už toho toľko porobila.

,, To som veľmi rada,Lills.A vieš o tom,že už budúci týždeň nám začína tanečná?´´

,, Áno,lenže bude mi chýbať naša stará dobrá trénerka Samantha.Bola úžasná.´´

,, Aj mne bude chýbať.Lenže pre tento krát to má byť tréner.A niekto mladý.´´

,, Gardy,napadlo ma,že breaku by sa nevenoval nejaký starý páprda.´´

,, Ja viem,ja len tak pre info.Možno to bude tvoja osudová láska.´´

,, O tom nepochybuj.´´

Rozosmiali sme sa.Ak je v niečom Lilly dobrá,tak je to kamarátstvo.To je naozaj jej obor.

,, Hej,a o necelé dva týždne,máme tanečnú súťaž,hádam nám s ňou ten tréner pomôže,doladiť to.A predtým si musíme skočiť aj ku kaderníčke,potrebujeme nabrať nový look.´´

,, Kľudne.Horšie ako to je so mnou teraz,to už byť nemôže...´´

Lilly ma udrela vankúšom.Ale ja predsa hovorím pravdu.