Game over - Alebo hra sa skončila! - 1.diel

                                    1.kapitola

Pondelok 07.30 

Upršané ráno.Kvapky dažďa pomaly padali na moje okno.Vstala som z postele a nasadila si moje šedé chlpaté papučky so zajačikmi.

,, Zíííív... Bože môj,to je už toľko? Prečo mi,do čerta nezvonil ani len budík?´´

Vyjavene som pozerala na hodiny. Mám desať minút na nachystanie.Prvý ročník,uff. Stredná škola je vraj dôležitou súčasťou života. Tak teda uvidíme,ako sa mi bude dariť v prvom ročníku.Volám sa Estefania Shoulderová. Mám 15 rokov a dnes idem prvý raz do novej školy. Celé leto som sa tešila ako do nej nastúpim.No keď tam mám už ísť,zmocňuje sa ma panika. Neviem,čo si mám obliecť. Nakoniec sa tackavo navlečiem do džínsov a snehobielej košele popretkávanej striebornýmu niťami. Pred dom vyjdem ešte v papučkách,keď mi dopne,že niečo nie je v poriadku.Vraciam sa teda zase domov a pol hodinu lovím v skrini,či nájdem nejaké vhodné topánky,čo ma skvelo budú charakterizovsť.Nakoniec si zvolím ružové lodičky.Doklopkám v nich do školy.Všetci už sú zhromaždení na malom dvore pred školou.Keď vchádzam do školy,mám pocit ako keby všetci pozerali len a len na mňa.Všetci už tam mali nejakých kamarátov.Všetci stáli v skupinkách len ja som sa utiahla dozadu sama.

Ale škola vypadá sľubne a učitelia sú tu veľmi milí.Prihovoril sa mi dokonca školník,či sa niečo nepotrebujem opýtať.Som celkom rada,že tu budem študovať.Študovala tu na tejto umeleckej škole aj moja mama a dokonca ešte aj babka.Všetci  z mojej rodiny sú speváci.Mne moc spev nejde,ale ja som tu kvôli klavíru.Hrám od svojich štyroch rokov a ukľudňuje ma to.

,, Prváci,ku mne! ´´ zakričala akási štyridsať ročná žena na celú chodbu. Bola okrúhla a na nose mala veľké guľaté okuliare.Červené líca sa jej pri rozprávaní nadúvali. Vypadala však milo a jej vyblednuté hnedé vlasy jej padali po lopatky. Zakričala prváci,teda,predpokladám,že to bude moja nová triedna. Zamierila som ku nej.

Už tam stálo pár ľudí.Nejakí šiesti chlapci a štyri dievčatá.Ešte k nám mierili ďalší. Bolo nás veľa.Museli nás rozdeliť na 1.A a 1.B. Dostala som sa do béčka.  V béčku je nás oveľa menej ako v áčku. Bola som celkom spokojná. Usadila som sa do poslednej lavice v strednom rade.Zatiaľ  som spolusediaceho nemala.V rade predo mnou sedeli dve dievčatá,a pred nimi nejaký chlapec,ktorý si pohmkával nejakú pesničku.V prvom rade pri oknách boli štyri lavice.V zadnej sedeli nejaké ďalšie dievčatá a pred nimi tak isto jedno dievča.Všetky tri boli blondíny. No to bude...

Chichúňali sa na nejakom článku v časopise.Strašný pohľad na tie ich umelé nechty. Ostatnú časť triedy tvorili chlapci. Ešte v treťom rade akurát sedeli dve celkom milé dievčatá s ktorými som si celkom rozumela.Aj keď som ich ešte moc nepoznala.Ryšavovláska ,ktorá mohla merať okolo meter devätdesiat,bola veľmi vysoká, s čiernymi očami.Volala sa Fiona. Vedľa nej sedelo naopak útle malé dievča s krátkymi čiernymi vlasami a pehami na tvári.

Malo peknú postavu. Volala sa Penelope. Na nose mala úzke okuliare. Učiteľka – pani Westlová sa na nás – na celú triedu,zahľadela prísnym pohľadom.Začala nám rozprávať školský poriadok a pochválila nás,že sme ju ani raz neprerušili,že budeme dobrá trieda.Bola naozaj milá.Bude nás učiť dejiny umenia a hodiny hudobnej výchovy.

,, Z tejto školy vyšlo veľa vzdelaných a nádejných spevákov...´´

Prerušil ju chalan s hnedými vlasmi po plecia. Zistila som,že sa volá Thomas Savier.

,, Napríklad? ´´ opýtal sa.

Učiteľka na neho nervózne pozrela.Takúto otázku nečakala.

,, Napríklad mama tuto Stefi.´´

Celá trieda sa na mňa pozrela.Niektorí si ma všimli až teraz.Od nervozity som sa začala červenať. Thomas utíchol.Po tejto prestávke sme sa mali už normálne učiť.Zaborila som sa do učebnice matematiky,ktorú sme teraz mali mať.  Videla som tri umelé barbiny,ako sa blížia k Fione a Penelope. Hrdo k nim podišli.

,, Sme tým.Volám sa Peggy a toto sú moje dve naj kamarátky Flora a Florence.´´

,, A ? Prosím ťa,chcem sa učiť. ´´ odvrkla Penelope.

,, Preboha,čo to máš na očiach? HAHAHA ! To nemyslíš vážne. Také mal môj dedko.Asi pred desiatimi rokmi. ´´

Rozosmiali sa aj tie jej dve kamarátky – lamy a ich dlhé,blonďaté vlasy im nadskakovali na tých šišatých hlavách. Nechápem,prečo som ich zrazu tak znenávidela.Ale ten pohľad na ne,vyvolával vo mne hnev.A správali sa ako blbky. Ani neviem ako a podišla som k nim.

,, Volá sa to okuliare. Stále lepšie ako tie tvoje umelé nechty,čo sa dajú kúpiť v papierníctve za desať centov.´´

Peggy -  hlavná lama na mňa s údivom pozrela.Vodkyňa podivnej svorky asi zrejme nebola zvyknutá,že jej niekto odporuje... Netvárila sa totiž vôbec nadšene.Lamy sa prudko otočili a odišli.Sadli si do lavíc.Peggy sa otočila smerom ku Flore a Florence. Vražedne na mňa pozerali tými ich modrými očami.Asi zrejme vymýšľali,ako sa mi pomstia.Je mi to jedno.

,, Ďakujem.´´ povedala mi Penelope.

,, Nemáš za čo.A tie okuliare ti náhodou veľmi pristanú.´´

Usmiala sa na mňa. Zazvonilo. Všetci si posadali do lavíc. Vošiel do triedy učiteľ.Ani nás nepozdravil,len povedal sadnite si a hneď začal písať na tabuľu príklady.Z chodby som začula rev.

,, Áááááááááááááááááááááááááááááááá ! TRESK...´´

Ozvalo sa z chodby. Celá trieda okrem učiteľa čakala,kto sa zjaví vo dverách.Ten bol zaujatý písaním na tabuľu.Až na to,že svojim veľkým bruchom zotieral všetko čo napísal. Niečo mi to pripomenulo.No neviem čo.Nebudem sa tým teraz zaoberať.

,, Pardóóóóóóóóóóóóóóóón,pán učiteľ,že idem neskoro.´´ ozývalo sa fučanie z chodby.

Učiteľ sa konečne obzrel,kto na neho hovorí.Nikoho sme však nevideli. A ani on nie.Nejaká červeno čierna škvrna preletela okolo dverí.Minul dvere.Vrátil sa a na čele sa mu ligotali kvapky potu.

,, Aké je tvoje meno,chlapče? ´´

,, Alwin. Alwin Wilson. Teda...myslím.Po ceste som sa buchol do hlavy.´´,

, Aha...´´

Celá trieda sa rozosmiala,pretože na boku čela mal naozaj hrču.A vtedy sa otočil triede tvárou. Bol to ten najkrajší chalan akého som kedy videla.Teda...aspoň myslím.Tiež som sa ráno udrela do hlavy.Ale bol krajší dokonca ako Justin Bieber ! Pozrel sa na mňa. A ja na neho.Skoro som odpadla.Naše pohľady sa stretli.Musela som však pohľad odvrátiť.Aj on.Keď som sa na neho znova pozrela,už nepozeral na mňa,ale behal očami po celej triede.Peggy ťukala rukou o stoličku,aby si sadol vedľa nej.Vypadalo zo,že už už k nej vyrazí.Položila som si hlavu na lavicu a nechala si chladiť čelo studenou doskou. Bolo jasné,že modrooká blondína,pardon,modrooká lama,ho zbalí skôr,ako nejaká brunetka zo zelenohnedými očami.Božinku,bola som z toho taká sklamaná.Rukami som si pridŕžala krk a zavrela som oči.

,, Ahoj. ´´  začula som vedľa seba.Strhla som sa,ako keby ma práve obliali studenou vodou.Nadskočila som na stoličke.Zrazu sa podo mnou prevrhla a ja som spadla smerom ku kabinetu.S nohami vo vzduchu som ostala ležať na zemi.Lamy sa s pôžitkom rozosmiali. Alwin mi pomáhal vstať.

,, Si v poriadku? Preboha,ja som nechcel...´´

,, To je úplne v poriadku. ´´ povedala som očarene.

,, Ako sa voláš? ´´

,, Estefania,ale všetci mi hovoria Stefi. ´´

,, Stefi...´´ z opakoval a zamyslel sa,akoby mu to niečo hovorilo.

,, Stefi ! ´´ ozvalo sa zase moje meno.Lenže tentokrát hrubým hlasom.Kričal po mne učiteľ.

,, Poď nám vypočítať túto rovnicu ! ´´

,, Už idem...´´